Choď na obsah Choď na menu
 


Básne

Hľadáme nepoznané

Skúšame nájsť v živote niečo nové,
doposiaľ to zostáva nepoznané,
hľadáme v živote skutočné šťastie,
od ľudí ktorých najviac milujeme,
chceme mať istotu v určitom človeku,
musíme si získavať jeho dôveru,
postupne veríme že nás dokáže pochopiť,
že s nášho ľudského nešťastia nebude ťažiť,
raz možno bude nám skvelým priateľom,
ktorý bude rozumieť našim vnútorným pocitom,
chceme v živote nájsť niečo čo sme nepoznali,
ľudí pri ktorých budeme vedieť že nás podržali,
nechceme okolo seba žiadne klamstvo,
v ktorom bude použité falošné pozlátko,
do života ideme s tým že nájdeme nejakého priateľa,
veríme že raz s neho bude naša skutočná opora,
postupne skúšame niečo nové čo sme ešte neokúsili,
zisťujeme že do všetkého sme sa rýchlo rútili,
máme 13 a myslíme si že vieme o čom sú vzťahy,
postupne si vyčítame vo vzťahoch všetky možné chyby,
namiesto toho aby sme si užívali reálneho života,
zisťujeme že túžba mať vzťah v nás ešte nedozrela,
robíme kvôli láske neskutočne zúfalé veci,
kvôli ktorým by sme svoj život najradšej vzdali,
v živote zažijeme ešte mnoho momentov,
spoznáme v živote kopec skvelých priateľov,
zistíme že každý človek počúva inú hudbu,
nie každý rozpozná jej skutočnú hodnotu,
všetci radi v živote na niečo tancujeme,
radi neraz na dobrú pecku zaskáčeme,
celý život sa snažíme skutočne baviť,
nie všetci dokážu našu radosť stráviť,
ako sme mladí tak máme iné myslenie,
postupom času všetko v nás dozrie,
každým krokom sme čoraz skúsenejší,
postupne sa stávame aj opatrnejší,
hovoríme si že nikdy do tej rieky nevstúpime,
ale aj tak ľudom ktorých milujeme dávame šance,
ľúbime tých čo na nás reálne kašlú,
nemilujeme tých ktorí na nás nekašlú,
preferuje sa radšej zlý človek než dobrák,
ten dobrý je pre niektorých len žobrák,
postupne sú v láske prekrútené hodnoty,
málokedy sa nájdu nejaké výnimky,
všetko funguje len na pretvárke a klamstve,
mnoho ľudí nevie čo je to skutočné šťastie,
radšej si budú ľudia medzi sebou klamať,
neskôr zistia ako sa dokázali vzájomne sklamať,
výčitky budú lietať s každej jednej strany,
postupne si budú dávať silné facky,
myslíme si že žijeme sociálne,
ale v skutočnosti žijeme v určitej bubline,
veríme tomu čo nie je vôbec pravda,
odsúdia nás za to že nechceme byť súčasť stáda,
zisťujeme aké je jednoduché túto hru hrať,
ktorú nikto s nás nedokáže vždy vyhrať,
život nám pripraví strašne veľa prekážok,
len je na nás či urobíme nejaký pokrok,
postupne ako človeka poznáme a jeho povahu,
zisťujeme ako dáva zmysel nášmu životu.

Generácia

Všetci máme svoje určité poslanie,
chceme veci s ktorých budeme mať potešenie,
stojíme v živote pred určitým cieľom,
uvedomujeme si to s reálnym pohľadom,
kedysi sme sa hrali vonku a vedeliHĽADAŤ priateľov,
zdolávali sme plno zaujímavých výziev,
naše hodnoty neboli kedysi takto pomýlené,
aj naše názory boli v spoločnosti rozumné,
každý vo svojom živote sa len dobre mal,
svojho života si plnými dúškami užíval,
neboli počítače a iné moderné technológie,
aj naše detstvo bolo omnoho krajšie a pestrejšie,
ľudia sa viac hýbali a hrali sa s loptou,
každý moment si užívali s vďačnosťou,
kedysi si ľudia zvonili na zvonček a písali listy,
písali si o tom aké spolu mali zážitky,
s radosťou sa chodilo aj na branné a mali súťaže,
tešili sa aspoň na chvíľku že sú niekde v prírode,
nikto neriešil počas detstva nejakú politiku,
deti sa tešili že navštevujú základnú školu,
predtým sa každý človek chcel rád učiť,
ale neskôr zistil že to nie je med lízať,
hrali sme sa s Pogami a zbierali Pokémonské kartičky,
sadli sme pred telku a mali sme konzolu kde boli žlté kazety,
nikto neriešil že či existuje nejaký virtuálny svet,
človek si vážil všetko aj na tráve rastúci kvet,
ľudia vedeli medzi sebou komunikovať s očí do očí,
neskrývali sa medzi sebou v domoch a boli viacej šťastnejší,
neskôr sa tie hodnoty v určitom bode zmenili,
už sme sa v niečom radikálne zmenili,
prišli nové technológie k nám do ruky,
držíme ich viac v rukách než milované osoby,
vedeli sme kedysi čo je to skutočná hudba,
začala sa nám páčiť každá jedna stupidita,
namiesto toho aby sme povedali človeku názor v realite,
tak sa radšej skrývame pred ľuďmiNA INTERNETE,
pomaly už sa vytratila zo života zmysluplná diskusia,
pre každú maličkosť začína okamžite vznikať hádka,
mnoho ľudí uráža iných na sociálnej sieti,
ale málokto sa zamyslel nad tým či to niekomu neublíži,
naučme sa konečne jeden druhého si vážiť,
prestaňme sa medzi sebou obviňovať a nezmyselne hádať,
naša generácia v skutočnosti bolo omnoho iná,
verme tá súčasná bude rovnako ako my vzorná,
len už od 4 až 6 rokov samý iPod, tablet a Smartphone v ruke,
nevedia si vážiť ľudské pohladenie a rodičovské láskanie,
každý by chcel byť hrdinom v rámci virtuálnej reality,
ale pozrieť sa niekomu do očí na to ľudom chýba dosť odvahy,
v živote nie je všetko iba o materiálnych veciach,
ale malo by to byť o ľudských pochopeniach.

Fejk

Všetci máme v živote určitých ľudí,

pri ktorých nevieme či sú tí praví,

niekto sa za nás dokáže postaviť,

iný by nám nôž do chrbta chcel vraziť,

nevieme kto má masku priateľa,

aj s najlepšieho priateľa môžme mať nepriateľa,

niekedy nás nad tým núti premýšľať tento svet,

že bez vody nedokáže vyrásť žiadny kvet,

nie je to vždy iba o reálnych priateľov,

ale skrýva sa za tým strašne veľa pocitov,

niekto sa na nás len prekvapene usmeje,

postupne zisťujeme že ako sa ten človek pretvaruje,

naučil sa stáť za našim chrbtom a ukazovať prstom,

posmieva sa človeku a nechcel by byť ním,

nie je v živote umenie sa na niekoho podobať,

ale svoje hodnoty by si mal zachovať,

niektorí ľudia sú ako také kabelky,

postupne sa s nich rýchlo stávajú fejky,

žijeme v neskutočnej pomýlenej dobe,

kedy ľudia radšej robia všetko opačne,

neraz majú dobre rozohratú hru,

nevedia na ktorú majú ísť stranu,

namotávajú nás na sladké reči,

hovoria nám že akí sú s nami kamaráti,

ak niekto pri nás reálne nestojí,

tak nech nás radšej v živote nebrzdí,

každý sa chce v živote niekam posunúť,

len potrebuje okolo seba ľudí ktorým dokáže veriť.

Iný

Nechcem byť súčasťou určitej väčšiny,
ktorá to hrá neraz na obidve strany,
problémy sú v tomto súčasnom stáde,
nikto o nich v skutočnosti počuť nechce,
každý chce vo svojom živote niečomu veriť,
ale málokto zdvihne zadok a chce niečo zmeniť,
človek čo povie iný názor než skupinová väčšina,
okamžite sa stáva s neho obyčajná krysa,
ľudia najradšej veria rečiam politikom,
radšej budú žiť v klamstve a opitý rožkom,
viem čo ma neraz stálo byť skutočne iný,
každý deň v živote sa snažím byť silný,
koľko krát neraz padnem na hubu,
snažím sa prekonať každú jednu búrku,
niekedy ma dokáže neraz prepadnúť strach,
ale ja nebudem hádzať o stenu žiadny hrach,
je mi jedno že som v živote outsider,
stále budem mať v živote svoj vlastný názor,
nebudem sa meniť iba preto že mi to niekto povie,
viem jedno že nie všetci budú so mnou v priateľstve,
môj svet je iný od sveta ostatných ľudí,
nie každý moje zmýšľanie reálne pochopí,
v mojom živote je šťastie nejakých priateľov mať,
všetci si myslia že ich dokážem ľahko nájsť,
stoja za mnou neraz tí správny ľudia,
ktorý sa v skutočnosti volajú priatelia,
viem že v živote sa nie všetkým zapáčim,
ale tí čo vo mňa veria za tými si stojím.

Viem že si omnoho viac

Nech sa čokoľvek o tebe hovorí,
teba to rozhodne v živote nezaskočí,
či sa ti budú smiať bude jedno,
lebo ty si ten na ktorého svieti slnko,
každý bude ťa neraz ohovárať za chrbtom,
ale všetko zvládneš s jednoduchým úsmevom,
netráp sa nad tým že ti bude niekto niečo závidieť,
lebo ľudia sa budú vždy snažiť na teba zazerať,
je jedno či si chlapec alebo dievča,
v tvojom živote aj tak bude žiariť tvoja hviezda,
nedovoľ aby ťa zrazili predsudky na kolená,
nedopusť aby tvoja duša bola vo vnútri zranená,
všetci sme výnimoční ľudia bez rozdielu,
spolu prekonáme v živote nejednu výzvu,
neriešme rozdiely že či sme zdravý alebo chorý,
každý človek v živote si zaslúži byť šťastný,
stačí malý okamih aby sme sa vzájomne pochopili,
aby sme sa mali medzi sebou dokázali mať radi,
zabudnime v živote na hádky pre somariny,
naučme sa žiť a ľudom venovať úsmevy,
prekonajme strach zo všetkého neznámeho,
aj s obyčajného kamarátstva môže byť krásne priateľstvo,
každý z nás niečo iné v živote reálne dokáže,
len treba mať v sebe mnoho vnútornej motivácie,
nikoho netreba v živote niekam odsunúť,
po prvej chybe ho okamžite odsúdiť,
každý človek môže v živote urobiť chybu,
dôležité je aby dokázal dostať druhú šancu,
všetci v živote máme niečo predurčené,
naše ciele nie sú vôbec náhodné,
ani jeden človek by sa nemal v živote vzdať,
za svoje sny by mal každý človek bojovať,
občas v živote prichádzajú pády,
ale každý z nás dokáže mať dosť vnútornej sily,
všetci milujeme svojich vlastných rodičov,
vážim si toho že mám oboch rodičov,
sme deti čo im neraz prinesú starosti,
ale samozrejme im prinášame aj veselé radosti,
vážme si každý deň čo vo svojom živote máme,
musíme si uvedomiť že nič nie je v živote márne.

Musíš to chápať

Niekedy cítim pocit vnútornej neistoty,

zaspávam neraz s pocitom vnútornej ťažoby,

každý by sa chcel vo mne reálne vyznať,

ale málokto vie ako sa môžem reálne cítiť,

na ceste za životom prichádzajú prvé pochybnosti,

od tých ktorí niekedy sú plný závisti,

každý by moje názory okamžite hodnotil,

len ten správny človek by ich raz pochopil,

všetko neraz sa snažím písať do textov,

postupne si slová skladám do rýmov,

mnoho ľudí mi na začiatku vôbec neverilo,

moje schopnosti neraz podcenilo,

neraz sú začiatky v živote ťažké,

veril som že to nie je vôbec beznádejné,

dlhšie trvá kým ma človek reálne pochopí,

kým sa nad všetkým čo cítim reálne zamyslí,

každý v živote má ku mne otvorenú cestu,

viem každému odpustiť a dať druhú šancu,

nie všade môžem nájsť okolo seba tých správnych,

ale viem že tomu nemôžem podmieniť strach,

občas niektorým veciam sa v živote nedá zabrániť,

nemôžme pred všetkým neustále unikať,

viem že musíme stať pri sebe v dobrom a v zlom,

nedovoľme aby v našom živote nastal prelom,

každý z nás v živote bojuje s tým aby ho niekto pochopil,

aby danú situáciu s tej správnej strany uchopil,

neraz voči mne treba mať reálne trpezlivosť,

ak neraz spravím chybu tak to netreba so mnou vzdať,

nemusíme mať v živote na všetko rovnaký názor,

ale každému človeku dajme na vyjadrenie priestor,

prídu momenty kedy mám slabšie obdobie,

ale každý má so mnou reálne strpenie,

všetko postupne sa snažím nejako zvládnuť,

dokážem sa s tej zeme okamžite zdvihnúť,

nie vždy všetko je so mnou ľahké,

všetky starosti sú v mojom živote dočasné,

príde v živote veľmi dôležitý moment,

kedy ľudia pochopia môj vnútorný svet.

Osamelá duša

Niekedy chcem utiecť s pocitov čo mám,
ale moja duša postupne zatvára ten chrám,
nie vždy je to také kľudné aké by to malo byť,
niekedy mám silu to raz a navždy vzdať,
pocit ktorý sa neraz mieša s neistotou,
nie vždy všetko dokážem spláchnuť vodou,
zamotaný v neustálom kruhu nie vždy všetko prináša radosť,
občas začínam mať s toho strach a neskutočnú úzkosť,
myšlienky sa prelievajú vo mne ako zo sopky láva,
vnútorné pocity raz vo mne vybuchnú ako časovaná bomba,
sú chvíle kedy nastáva reálny zmätok,
nevidím v tom čo robím žiadny možný pokrok,
celá rovnováha sa v istej chvíli stráca,
myslenie od reálneho konania zrak odvracia,
moje myslenie často býva občas zložité,
niekedy býva aj veľmi nepochopiteľné,
málo ľudí ho reálne v živote chápe,
neraz človek v ňom neskutočne tápe,
môj život je neraz ako neprečítaná kniha,
ten kto sa reálne začíta bude chápať kde je pravda,
neraz človek narazí na mnoho tajomstiev,
len pochopí že za nimi je viac ako zopár krokov,
musel som si neraz vybrať určitú cestu,
ktorá v mojom živote odokryla jasnú víziu,
nie vždy bolo ľahké postaviť na nohy,
ale kvôli rodine sa snažím vždy veriť v zázraky,
ich trpezlivosť mi dáva určitú nádej,
že v mojom živote sa dá posunúť dej,
začínam postupne chápať čo je v živote cenné,
viem že v živote nie je všetko beznádejné,
treba veriť že v živote netreba na nič tlačiť,
každá ťažká chvíľa sa dá nejako zvládnuť,
správny človek nájde pre mňa reálne pochopenie,
pochopí že všetko čo sa deje v mojom živote nie je náhodne.

Posledná láska

Možno si v mojom živote bola posledná,

bola si tak zvláštne osudová,

všetko bolo s tebou také skvelé,

medzi nami bolo to skutočne úprimné,

stretávali sme sa pred školou,

tešili sme sa na to kedy budeme spolu,

nevnímali sme rozdiely že sme farebne iní,

chceli sme len jediné byť spolu šťastní,

postupne každý začal riešiť že mám dievča,

v období kedy som mal v sebe pocit šťastia,

kedysi sme obaja boli večnými študentami,

študenti s odlišnými životnými osudmi,

bola si tak nádherná ako lotosový kvet,

ktorý mi závidel celý tento svet,

neraz si spomenieme na spoločné fotky,

som rád že sme sa kedysi držali za ruky,

nevieme prečo naše cesty išli iným smerom,

začala si šťastie s novým krásnym chlapcom,

som rád že sme zostali priatelia,

aj napriek že naše priateľstvo poznačila prekážka,

dotyčná mi hovorila že nie si dobrá,

ale neveril som tomu a odpoveď od teba bola pre mňa dôležitá,

bolo mi smutno že nám to spolu nevyšlo,

ale vedel som že po každej búrke vyjde slnko,

stále pri mne stojíš nech sa čokoľvek deje,

viem že ty si človek čo má skutočne dobré srdce,

vieš pochopiť inakosť človeka a pochopiť jeho pocity,

som ti vďačný za momenty plné krásnej lásky,

od vzťahu som žiadnu inú vôbec nehľadal,

ale som rád že som tvoje priateľstvo nikdy nestratil.

Skladačka

Bol raz jeden silný moment,
ktorý nejako mohol zmeniť svet,
všetko kedysi fungovalo a dvaja ľudia sa ľúbili,
stáli pri sebe a vychovali dve krásne deti,
zažili mnoho krásnych momentov a úsmevov,
prechádzalo tomu množstvo vzostupov a pádov,
nikto si nemyslel že sa budú protiklady priťahovať,
že sa dvaja ľudia začnú zo dňa na deň milovať,
neskôr prišla svadba a spojila tú pomyselnú mozaiku,
sľúbili si vernosť a najme to že budú stáť pri sebe bok po boku,
bolo to krásne obdobie jedného skvelého manželstva,
obaja si rozumeli a mozaika zapadala do seba,
povahovo neraz dokázali byť odlišní,
vo svojom vnútri sa snažili byť silní,
ranná káva vždy človeka povzbudila,
keď ju deti dostali od milovaného rodiča,
postupne deti inklinovali k svojej mame,
začali jej hovoriť čo je ich trápenie,
začínajú postupne chodiť do školy,
spoznávajú tam aj nejaké nové lásky,
ako deti rastú tak si veľa uvedomujú,
neraz sa im iné deti posmievajú,
ale aj napriek všetkému zažívali krásne detstvo,
rodičia svojim deťom v živote dávali jasné posolstvo,
vystríhali ich pred životom a nad tým aby si dávali pozor,
že nesmú dať falošným ľudom v živote svoj priestor,
ale potom prišla jedna chvíľa ktorá všetko zmenila,
kedy sa rodina z jedného dňa na druhý zlomila,
postupne sa začínal príbeh zamotávať,
všetko čo bolo kedysi dobré sa začalo rozpadávať,
neraz sa v človeku zavreli aj tie posledné dvere,
začali sa v ňom miešať šialené predstavy o živote,
všetko sa začalo meniť v priebehu sekundy,
v zúfalstve nedokázal zakryť svoje slzy,
postupne ťažko nesie rozvod rodičov,
nevie či bude mať u oboch skutočný domov,
proste niektoré veci v živote človek znáša,
v skutočnosti sa nevie rozhodnúť či bude pri mame alebo u otca,
nie u každého v živote môže byť skladačka kompletná,
ale rodičovská láska v živote človeka je jediná skutočná.
každý človek by mal byť vďačný že má v živote rodinu,
ktorá dokáže človeku poskytnúť strechu nad hlavou.

Ako všetko rýchlo beží

Deň za dňom tak rýchlo letí,

všetko v našom živote sa mení,

neraz sa na veci inak pozeráme,

ľudí ktorí sú pri nás inak vnímame,

kedysi dávno sme boli malé deti,

čo sa nad všetkým smiali a nič neriešili,

netrápil nás žiadny vážny vzťah,

nemali sme z ničoho žiadny strach,

vedeli sme kde mámHĽADAŤ priateľov,

naživo sme spoznali veľa nových kamarátov,

základy nás učila často neraz škola,

ale facky sme sa naučili dostávať od života,

kedysi existoval len reálny svet,

nezamieňali sme reálne pocity za internet,

stále sme ľudia čo majú nejaký názor,

schovávame ho za virtuálny priestor,

reálne objatia nahradili smajlíky,

ľudia si zabudli naživo prejavovať pocity,

aj keď sme už pomaličky dospeli,

pre našich rodičov budeme stále ich milované deti,

veríme že uvidíme tých čo pre nás veľa znamenajú,

tých čo nášmu životu zmysel dávajú.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.